Scientific Research and Evidence/sk: Difference between revisions

From DanceResource.org
TranslationBot (talk | contribs)
Machine translation by bot
TranslationBot (talk | contribs)
Machine translation by bot
Line 34: Line 34:
Napriek sľubným zisteniam zostáva výskum vedomého tanca v niektorých oblastiach nedostatočne rozvinutý. Na pochopenie dlhodobých účinkov, dávkovania, rozmanitosti populácií a výsledkov špecifických pre danú modalitu sú potrebné ďalšie štúdie. Potrebné sú aj dôkladné klinické skúšky, ktoré odlišujú vedomý tanec od iných typov fyzickej alebo terapeutickej aktivity.
Napriek sľubným zisteniam zostáva výskum vedomého tanca v niektorých oblastiach nedostatočne rozvinutý. Na pochopenie dlhodobých účinkov, dávkovania, rozmanitosti populácií a výsledkov špecifických pre danú modalitu sú potrebné ďalšie štúdie. Potrebné sú aj dôkladné klinické skúšky, ktoré odlišujú vedomý tanec od iných typov fyzickej alebo terapeutickej aktivity.


<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Pozri: [[Ongoing Research and Knowledge Gaps/sk|Prebiehajúci výskum a medzery vo vedomostiach]]
See: [[Ongoing Research and Knowledge Gaps]]
</div>


<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Line 42: Line 40:
</div>
</div>


<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Zostavená a rastúca zbierka recenzovaných štúdií, teoretických esejí a správ od praktikov, ktoré tvoria vedecký základ vedomého tanca. Táto knižnica podporuje študentov, lektorov a výskumníkov hľadajúcich materiály založené na dôkazoch.
A compiled and growing collection of peer-reviewed studies, theoretical essays, and practitioner reports that inform the scientific foundation of conscious dance. This library supports students, facilitators, and researchers seeking evidence-based material.
</div>


<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">

Revision as of 15:25, 15 February 2026

„Vedomý tanec“ je čoraz viac uznávaný v akademickom a klinickom kontexte pre svoje mnohostranné zdravotné benefity. Výskum zahŕňajúci psychológiu, neurovedu, antropológiu a pohybovú terapiu poskytuje stále viac dôkazov o tom, že vedomý, voľný pohyb môže významne podporiť emocionálnu reguláciu, zníženie stresu, fyzické zdravie a sociálne prepojenie.[1]

Neuroveda a vedomý tanec

Vedomý tanec aktivuje nervové okruhy spojené s motorickou koordináciou, emóciami a odmenou. Štúdie zobrazovania mozgu ukazujú, že tanec stimuluje oblasti ako bazálne gangliá a prefrontálny kortex, zatiaľ čo rytmický skupinový pohyb zvyšuje uvoľňovanie endorfínov a sociálne väzby.[2][3]

Pozri: Neuroveda a vedomý tanec

Výskum psychológie a duševného zdravia

Početné štúdie zdôrazňujú pozitívne účinky vedomého tanca na úzkosť, depresiu, všímavosť a reguláciu emócií. Účastníci často hlásia zvýšenú prítomnosť, odolnosť a prístup k stavom plynutia. Výskum porovnávajúci pohyb s tradičnou meditáciou dokonca preukázal väčšie zvýšenie všímavosti prostredníctvom tanca.[4][5][6]

Pozri: Výskum psychologického a duševného zdravia

Výskum fyzického zdravia

Tanec zlepšuje kardiovaskulárne funkcie, koordináciu, flexibilitu a neuromuskulárnu kondíciu. Výskum so staršími dospelými ukazuje, že tanec zlepšuje rovnováhu a kognitívne zdravie a zároveň znižuje riziko pádov.[7] Vedomý tanec ako nízkonákladová a individuálna prax je dostupný pre širokú škálu populácie.

Pozri: Výskum fyzického zdravia

Antropologické a sociologické dôkazy

Od starovekých rituálnych tancov až po moderné komunitné praktiky slúžil tanec ako nástroj skupinovej súdržnosti, sociálneho prepojenia a spracovania emocionálneho obsahu v celej ľudskej histórii. Antropológovia identifikovali tanec ako kultúrnu univerzáliu a kľúčovú súčasť zdieľanej identity a liečivých rituálov.[8]

Pozri: Antropologické a sociologické dôkazy

Prebiehajúci výskum a medzery vo vedomostiach

Napriek sľubným zisteniam zostáva výskum vedomého tanca v niektorých oblastiach nedostatočne rozvinutý. Na pochopenie dlhodobých účinkov, dávkovania, rozmanitosti populácií a výsledkov špecifických pre danú modalitu sú potrebné ďalšie štúdie. Potrebné sú aj dôkladné klinické skúšky, ktoré odlišujú vedomý tanec od iných typov fyzickej alebo terapeutickej aktivity.

Pozri: Prebiehajúci výskum a medzery vo vedomostiach

Academic Papers and Articles

Zostavená a rastúca zbierka recenzovaných štúdií, teoretických esejí a správ od praktikov, ktoré tvoria vedecký základ vedomého tanca. Táto knižnica podporuje študentov, lektorov a výskumníkov hľadajúcich materiály založené na dôkazoch.

References

  1. Koch, S. C., et al. (2022). The therapeutic effects of dance movement, and their underlying neurophysiological mechanisms. Frontiers in Psychology, 13, 874312. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2022.874312
  2. Brown, S., Martinez, M. J., & Parsons, L. M. (2006). The neural basis of human dance. Cerebral Cortex, 16(8), 1157–1167. https://doi.org/10.1093/cercor/bhj057
  3. Tarr, B., Launay, J., & Dunbar, R. I. M. (2015). Silent disco: Dancing in synchrony leads to elevated pain thresholds and social closeness. Evolution and Human Behavior, 36(4), 294–301. https://doi.org/10.1016/j.evolhumbehav.2015.01.004
  4. Meekums, B., Karkou, V., & Nelson, E. A. (2015). Dance movement therapy for depression. Cochrane Database of Systematic Reviews, 2015(2), CD009895. https://doi.org/10.1002/14651858.CD009895.pub2
  5. Pinniger, R., et al. (2013). Tango dance can reduce distress and insomnia in people with self-referred affective symptoms. American Journal of Dance Therapy, 35(1), 60–77. https://doi.org/10.1007/s10465-012-9141-y
  6. Maciejewski, D. F., et al. (2018). The experience of flow in conscious dance: A global survey. International Journal of Environmental Research and Public Health, 15(6), 1248. https://doi.org/10.3390/ijerph15061248
  7. Keogh, J. W. L., et al. (2009). Dance-based exercise improves functional and cognitive outcomes in older adults. Journal of Aging and Physical Activity, 17(4), 409–425. https://doi.org/10.1123/japa.17.4.409
  8. Dunbar, R. (2014). How conversations around campfires came to be. Frontiers in Psychology, 5, 1135. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2014.01135